Ako som vystúpila zo svojej komfortnej zóny

V sobotu som vystúpala von zo svojej komfortnej zóny. Doslovne. 

Slovné spojenie step out of your comfort zone alebo vystúp zo svojej komfortnej zóny je za posledné roky všade vidieť a počuť viac než dosť. Niekedy asi stačilo povedať "tak doprčic prekonaj strach a sprav to!", no dnes už potrebujeme na takéto aktivity asi honosnejšie pomenovanie. Takže v sobotu som prekonala svoj strach/nestrach a vyskúšala si lezenie. Nie také klasické, ale také, kde sa chodí po zaistených cestičkách medzi skalami či po skalách. Nemá to nijaký slovenský ekvivalent (alebo som sa k nemu aspoň nedopátrala), ale má to prízvučný talianský názov via ferrata alebo nemecký klettersteig. 

Je to tak, že na hlave máte prilbu, okolo pása a nôh sedačku a karabínami sa istíte o lano, ktoré vedie popri ceste.

My sme išli na Peilstein, ktorý je vhodný pre lezcov začiatočníkov. Nachádza sa do hodiny cesty autom od Viedne a cítite sa ako niekde ďaleko preďaleko v Alpách. Asi po viac ako mesiaci som bola konečne v lese a dobilo ma to takou skvelou pozitívnou energiou, akú som akurát potrebovala. Všade bolo ticho a čistý vzduch (ak nerátame občasný závan vône kravičiek a hnoja).

Vyliezli sme po Matterhornstiege - Haserlstiege hore a dole. A potom ešte raz hore po Coloirstiege. Vec sa má so mnou takto: Nemám strach z výšok. Oveľa viac ma chytajú mdloby, keď sa mám zospodu pozerať na niečo ozrutné. Ako napríklad pohľad spod Eiffelovky na jej vrchol. No fučalo tak riadne, občas som nevedela, kam nohu položiť, že mi nebolo všetko jedno. No bolo to naozaj super! A neviem sa dočkať, kedy si to vyskúšam znova!

Hore majú typickú rakúsku chatu. Dali sme si niečo na jedenie, posedeli si na slniečku a išli pomaly dolu.

photos are by me and my dear family companions. thank you!